labkaÚVOD

header

labkaGALÉRIA

labkaPLEMENO

labkaNÁVŠTEVY

labkaODKAZY

labkaKONTAKT

 

moje miery

 

AKTUALITY

20. 10. 2011
štartujeme webstránku!

01. 11. 2011
nový dizajn

16. 11. 2011
nové foto – 9 týždňov
funkčné všetky záložky

09. 01. 2012
nové foto – 6 mesiacov
NOVÉ – rady na úvod, pozri nižšie v tejto sekcii

02. 03. 2012
slnečný pozdrav
J

20. 11. 2012
jesenný pozdrav – nové foto,
NOVÉvideo

09. 07. 2013
nové foto a video

december 2013
webstránka vypadnutá z dôvodu externého napadnutia serverov

06. 01. 2014
novoročný pozdrav

 

Milí kamaráti,

opäť Vás všetkých srdečne pozdravujem z môjho peliešku. Mám pre Vás nové fotky a dokonca aj video mojich naháňačiek! – Kuk do Galérie J

Hafhaf!   Ahoj všetci,

táto stránka venovaná mne, všetkým mojim priateľom ako aj priaznivcom tohto krásneho plemena – peruánskemu naháčovi stredného vzrastu, a vôbec všetkým peruáncom.

Celým menom sa volám Brugge Tabia Andarital, no moja rodinka ma volá Tabia a občas som aj Tabinka, Tabka, Tabi J, jasné že si na tom nezakladám, reagujem na všetko, hlavne že ma majú radiJ.

Narodila som sa 09.07.2011 v Českej republike, v okrese Pelhřimov, blízko mesta Pacov, v malej dedinke Veľká Rovná. Pochádzam z rodu Andarital, vrh „B“. Moja mamina sa volá Angelica Bia Luramion a môj tatino Guliver Grafit Slezský Sen a narodilo sa im spolu 6 šteniatok, medzi ktorými som bola i jaJ.

Vo svojich 7 týždňoch si pre mňa prišli moji noví majitelia Andrejka a Rastík a pomohli mi presťahovať sa až za hranice ČR na stredné Slovensko, do pekného mesta Žilina. Cesta nám trvala asi 4 hodinky, zvládla som ju úplne s prehľadom, ani bruško ma nebolelo. Je síce pravda, že pre istotu som od večera držala hladovku, mali sme aj pár menších zastávok, no takmer celú som ju prespala zakuklená v dečke na Andrejkinych nôžkach – hmmmm – a jej jemné rúčky ma tak príjemne hriali, no mohla som niečo iné...?J Hneď ako sme prišli, poprechádzala som sa po svojom novom domove, najedla som sa, napila a šla sa zoznámiť s novým prostredím.

Prvú noc v novom príbytku som spala v izbe s A&R vo svojom novom peliešku pri ich posteli. Bola som trošku smutná, pretože predsa len mi chýbali moji najbližší a tak som si občas vyskočila na bok postele, trošku som sa nechala pohladkať a potom opäť išla na svoje miesto. Takto prišlo nové ráno a ja som sa tešila na svoj prvý výlet do prírody, presnejšie na našu záhradu.

Ďalšiu noc som už spala na svojom mieste vo vedľajšej izbe, no a keďže A&R mali tú svoju pootvorenú, a ja som si myslela, že chcú, aby som ich prišla pozrieť, tak som sa asi 4-krát ukázala, no povedala som im, že to bolo poslednýkrát a že ja naozaj rada spím, tak že nasledujúcu noc už neprídem a tak aj bolo. Izba ostala zatvorená a ja som si lebedila vo svojom hniezdočku a s ľahkosťou vyfukovala až do rána.

Vo svojich 9 týždňoch som bola na ďalšom výlete, tentokrát v srdci Nízkych Tatier – v Jasnej. Ubytovali ma v hoteli priamo pri zjazdovke, takže prírodu som mala na dosah. Hneď po raňajkách sme si vytýčili hlavný cieľ – prechádzku na Kamennú chatu pod Chopkom – Kamienku. Ako môžete vidieť, z časti sme sa vyviezli lanovkou a asi hodinku som si vyšľapala, spoznala nových ľudí, nadýchala sa čerstvého vzduchu, zapózovala, nachytala bronz, ale tiež si pospinkala. Cestu dole som zvládla ako po masle a po príchode z výletu späť domov do Žiliny som už len oddychovalaJ.

Ešte som Vám neporozprávala o svojich majiteľoch, ako vzorne a s láskou sa o mňa starajú. Zo začiatku ako si ma doviezli, som si rýchlo musela zvyknúť na denný režim, týkajúci sa najmä stravovania a venčenia, keďže som prišla z domu do bytu. Občas som na chodbe urobila nejakú tú mláčku, ale rýchlo som sa naučila, že Rastík, prípadne Andrejka so mnou chodia počas pracovného týždňa von aj cez obednú prestávku a tak nepotrebujem noviny a cikám a kakám pekne vonku na trávičku, čo oni po mne, samozrejme, pekne poupratujú do vrecka a vyhodia do koša. Takto sa mi to páči, pretože druhý raz sa nikomu nestane, že by do toho stúpil a zašpinil sa. Žiaľ, niektorí majitelia psíkov to tak nerobia, a potom sa aj mne prihodí, že mám labku zamazanú od cudzieho hovienkaL

Stravovanie mám výborné, som nad mieru spokojná s jedálnym lístkom, ktorí mi pripravujú. V prevažnej miere papám veterinárne granulky Royal Canin pre šteniatka plemien vzrastu do 10kg. Okrem tohto typu výživnej stravy mám vždy jeden až dvakrát do týždňa deň bez granuliek. Vtedy mi pripravia vareného lososa s ryžou, prípadne varené kuracie prsia s ryžou a k tomu kopec dusenej zeleninky, ktorú ja mám tak veľmi rada (jedná sa o mrkvičku, brokoličku, zelenú fazuľku a podobne). Vždy sa oblizujem až za ušami a to mi môžete veriť, že ušká mám naozaj veľké!

Ale pozor na typy psích jedál! Andrejka a Rastík mi nikdy nesolia a nedochucujú jedlá koreninami – je to nebezpečné pre moje zdravie a takéto prísady môžu ohroziť aj môj život, preto ani Vy nezabudnite, že môžete len nesolené a nekorenené jedlá. To platí aj pre kosti, ktoré by Vám Vaši chovatelia chceli ponúknuť ako chutnú maškrtu, alebo párky, šunku, salámu, či čokoládu, ktorá im tak chutí, ale Vám nebude – to mi verte! Takisto som sa na vlastnej koži presvedčila, že pes a káva nie sú kamaráti. Bolo mi nevoľno asi dva dni, len som ležala smutná vo svojom peliešku s boľavým bruškom, nechcela som ani jesť, ani piť. Našťastie som sa z toho vystrábila a viac sa kávy na stole nechytím!

Najnovšie som dokonca zistila, že dlhší pobyt v kuchyni, prípadne dýchanie v miestnosti s výparmi z varenia (pečenie, vyprážanie, a podobne) mi nie sú po vôli. Robia sa mi šťavy, príde mi nevoľno a vraciam (také žltobiele slinky). To je práve z jedla nechaného v miske, alebo z ťažkého vzduchu. Vtedy sa vždy idem vyvetrať a už mi je lepšie.

Starostlivosť o kožu je veľmi jednoduchá. Vždy, keď prídem z vonku, vo vani si dám rýchlu sprchu, čiže umyjem si ritku a nôžky takýmto šampónom, rýchlo sa utriem do osušky, nakrémujem sa a bežím vystrájať J.

Veľkú sprchu si dám len sem-tam, tak 2-krát mesačne. Vtedy sa celá namydlím a osprchujem každý kúsok svojej hebkej pokožky. Dávam si však pozor, aby mi voda nenatiekla do ušiek, to by nebolo dobré a mohla by som ochorieť, preto ani Vy si v žiadnom prípade nelejte vodu, ani žiadne čistiace ušné roztoky do ušiek, začali by Vás bolieť a mali by ste problémy. Stačí si trošku namydliť a opatrne utrieť vlhkou utierkou ušky-lopúšky, nikdy však ušky-vnútrajšky J.

3 mesiace17

 

Copyright © A&R