|
|
310 –
Peruánsky naháč Perro sin
pello del Perú Pôvod: Peru Použitie: spoločenské plemeno Klasifikácia: 5. skupina špice a pôvodné plemená, sekcia 6 pôvodné
plemená, bez skúšky Dátum publikovania platného
štandardu: 13. 03. 2001 Krátky
prehľad histórie: podľa niektorých
odborníkov priviezli toto plemeno do Peru počas čínskej prisťahovaleckej
vlny, krátko potom, ako prezident Peru don Ramón Castilla schválil zákon na
zrušenie otroctva. Iní vedci sa naopak domnievajú, že plemeno pochádza
z afrického kontinentu a priviezli ho nomádi. Ďalším vysvetlením by
mohol byť dokonca príchod ľudí so svojimi psami cez Behringovu cestu
z Ázie do Ameriky. Medzičasom už máme okrem domnienok aj určité dôkazy v
podobe zobrazení na keramike rôznych civilizácií predinkovskej doby (Vicus,
Mochica, Chancay, Chancay pod vplyvom Tiahuanacoide a Chimu),
v mnohých prípadoch naháč vytlačil pumu, hada alebo sokola, toho najmä
v kultúre Chancay. Z týchto zobrazení môžeme vyvodzovať, že naháč
sa objavil v priebehu archeologického obdobia známeho ako predinkovská
doba, teda medzi 300 pred Kr. a 1400 po Kr. Anglický názov je Peruvian Hairless Dog. V minulosti bol
peruánsky a incký naháč jediné plemeno, ktoré slúžilo ako zdroj potravy.
Od inckého naháča sa líši predovšetkým farbou kože, ktorá je jednotne tmavá,
nie škvrnitá. Vďaka tomu je lepšie chránený pred slnkom a mohol cez deň
vychádzať von. Z tohto dôvodu boli obe formy známe medzi miestnymi
Indiánmi ako „denný pes“a „nočný pes“. V minulosti na týchto psoch
záležalo len ako na zdroji potravy, ich farba bola všetkým ľahostajná.
Zmenilo sa to, až keď si psy obľúbila incká šľachta. Vtedy sa asi oba typy
začali meniť na samostatné plemená. Všeobecný vzhľad: ide o elegantného a štíhleho psa, ktorého výzor
vyžaruje rýchlosť, silu a harmóniu, nikdy nesmie pôsobiť hrubo. Hlavným
znakom plemena je chýbajúca srsť na celom tele. Ďalšou zvláštnosťou je takmer
vždy sa vyskytujúci neúplný chrup. Naháč má ušľachtilú povahu, k členom
rodiny je prítulný, voči cudzím rezervovaný, je živý, pozorný, dobrý strážca. Dôležité proporcie: výška v kohútiku k dĺžke tela 1:1, sučky môžu byť o
niečo dlhšie ako psy. Správanie/charakter (povaha):
naháč má ušľachtilú povahu, k členom
rodiny je prítulný, živý, pozorný, voči cudzím nedôverčivý a ostražitý. Hlava: lupoidná forma. Temeno Lebka: stredných proporcií, orthoidná (horné línie temena a
papule sú paralelné), mierna divergencia je prípustná, pri pohľade zhora je
lebka široká, hlava sa smerom k nosnej hube zužuje, jarmové oblúky sú
stredne vyvinuté, výbežok medzitemennej kosti je málo výrazný. Čelový sklon: málo výrazný (asi 140°). Tvárová časť Nosná
huba: farba musí harmonizovať
s jednotlivými odtieňmi srsti. Papuľa:
pri pohľade zboku je horná línia rovná. Pysky:
čo najviac napnuté, priliehajú k ďasnám. Čeľuste/zuby:
rezáky tvoria nožnicový zhryz a očné
zuby sú normálne vyvinuté, chýbanie jedného aj všetkých premolárov alebo
molárov je prípustné. Spodná čeľusť je málo vyvinutá. Líca:
normálne vyvinuté. Oči:
pozorný a inteligentný výraz. Sú stredne
veľké, mierne mandľového tvaru, nie sú uložené hlboko ani nevystupujú, majú
byť umiestnené normálne a rovnomerne, teda ani príliš blízko pri sebe
ani príliš ďaleko, farba musí harmonizovať s farbou kože, môže byť
rôzna, od čiernej, cez všetky odtiene hnedej až po žltú, v každom prípade
musia mať obe oči rovnakú farbu. Viečka môžu byť od čiernej až po ružovú pri
psoch so svetlou tvárou, svetlé farby a ružová sú prípustné, ale nie žiaduce. Uši: keď je pes pozorný, uši musia byť vztýčené, v
pokoji sú zložené dozadu, sú stredne dlhé, v nasadení sú široké,
postupne sa zužujú až takmer do špičky, sú nasadené v hornej časti
lebky, končia šikmo po bokoch, keď sú postavené, ich osi tvoria variabilný
uhol asi 90°. Krk Horná
línia: klenutá (konvexná). Dĺžka:
rovnaká ako dĺžka hlavy. Tvar:
skoro ako zrezaný kužeľ, pružný, dobre osvalený. Koža: tenká, hladká a elastická, dobre prilieha, bez
laloka. Telo: stredných proporcií. Horná
línia: rovná, hoci niektoré jedince majú
konvexné klenutie v oblasti chrbta/bedier, ktoré sa stráca na úrovni
krížovej kosti. Kohútik:
málo výrazný. Chrbát:
horná línia rovná, dobre vyvinuté svalstvo často
na oboch stranách konvexne vystupuje až po bedrá. Bedrá:
silné, svalnaté, dĺžka predstavuje asi 1/5 výšky
v kohútiku. Krížová
kosť: horná línia je mierne konvexná,
sklon k horizontále asi 40°, pevná a svalnatá stavba zaručuje dobrý
záber zo zadných končatín. Hrudník:
pri pohľade spredu je dostatočne, ale nie
prehnane široký. Siaha takmer po lakte, rebrá sú mierne klenuté, nikdy nie
ploché, za rebrami musí mať obvod asi o 18% viac ako je výška
v kohútiku. Spodná
línia a brucho: spodná línia tvorí
elegantnú a jasne vyznačenú krivku, ktorá vychádza zo spodnej časti
hrudníka a stúpa k dobre, ale nie prehnane vtiahnutému bruchu. Chvost: je nízko nasadený, v koreni hrubý, ku špičke sa
zužuje, vo vzrušení môže pes zodvihnúť chvost nad línia chrbta, nesmie ho
však skrútiť, v pokoji chvost klesne a na konci vytvára jemný,
nahor zahnutý hák, niekedy ho pes vtiahne pod brucho. Chvost siaha takmer po
päty, musí byť nekupírovaný. Končatiny Predok:
končatiny sú dobre postavené pod telom, pri
pohľade spredu sú úplne kolmé, lakte nesmú byť vytočené. Uhol lopatky
a ramena je asi 100–120°, pri pohľade zboku je uhol, ktorý tvorí
predlaktie s vertikálou, 15–20°. Predné
labky: stredne dlhé, zajačie, vankúšiky sú
mocné, dobre odolávajú horúčave, koža medzi prstami je dobre vyvinutá, čierne
psy majú podľa možnosti čierne pazúriky, svetlejšie psy svetlé pazúriky. Zadok:
svaly sú oblé a pružné, krivka sedacích
svalov je výrazná, uhol bedrá – stehno 120–130°, uhol stehno – podkolenie
140°, pri pohľade zozadu sú zadné končatiny zvislé, vlčie pazúriky sa
odstraňujú. Zadné labky: ako predné. Pohyb: vďaka popísanému zauhleniu a štruktúre končatín sa
tieto psy pohybujú skôr krátkym, ale rýchlym krokom, ktorý je ale súčasne
pružný a vláčny. Koža: na celom tele hladká a elastická, na hlave
a okolo očí a na lícach môže tvoriť oblé, takmer koncentrické
línie. Zistilo sa, že vnútorná aj vonkajšia teplota naháča plne zodpovedá
teplote iných plemien, chýbajúca srsť vedie k okamžitému a priamemu
výdaju tepla, naopak, pri osrstených plemenách je teplo odvádzané srsťou
pomocou prirodzenej výmeny vzduchu. Osrstenie Srsť:
aby bol názov naháč opodstatnený, musí srsť
chýbať, povolené sú zvyšky srsti na hlave a koncoch končatín a chvosta,
prípadne ojedinelé chlpy na chrbte. Farba: variuje od čiernej, bridlicovej, slonej sivej,
modročiernej, všetkých ďalších odtieňov sivej až po hnedú od tmavej až po
svetlý blond. Všetky farby môžu byť samostatné alebo kombinované
s ružovými fľakmi kdekoľvek na tele. Veľkosť a hmotnosť Výška v
kohútiku: pri psoch a sučkách sa
vyskytujú 3 veľkosti: malý:
25–40 cm (9 3/4–15 3/4 palca) stredný:
40–50 cm (15 3/4–19 3/4 palca) veľký: 50–65 cm (19 3/4–25 3/4 palca). Hmotnosť:
je v pomere k veľkosti malý: 4–8 kg
(8,8–17,6 funta) stredný:
8–12 kg (17,6–26,4 funta) veľký: 12–25 kg (26,4–55,1 funta). Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za
chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky: -
napoly vztýčené uši - vlčie pazúriky na zadných
končatinách. Vylučujúce
chyby: -
predhryz alebo podhryz, -
vybočená čeľusť, -
visiace alebo kupírované uši, -
vrodená bezchvostosť, krátky alebo amputovaný chvost, -
príliš veľa srsti na miestach, ktoré povoľuje štandard, - srsť
na miestach, ktoré štandard nepripúšťa, - albinizmus. Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne
zostúpené v miešku. |
|
|
Copyright © A&R |